Význam slova úvaha

Úvaha je slohový útvar, ktorý patrí k najnáročnejším a v ktorom sa autor zamýšľa nad mravnými, spoločenskými, vedeckými, umeleckými problémami alebo javmi. V úvahe sa prejavuje zrelosť autora a jeho pohľad na svet, vzdelanie a skúsenosti. Autor v úvahe zaujíma postoj k spoločenským a filozofickým problémom, pre napísanie dobrej úvahy musí byť s problémom dobre oboznámený.

Členenie úvahy

Úvahu členíme na úvod, jadro a záver, ktoré nemajú výrazný predeľ ako pri výklade.

• Úvod – vzbudenie záujmu o daný problém
  

  vychádza z určitých faktov, ktoré vychádzajú z všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka.

• Jadro – rozoberá a vysvetľuje
  

  hodnotenie faktov, autor zaujíma svoj postoj k problému

• Záver – konečné autorovo stanovisko
  

  autor dokazuje, argumentuje a vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený

Hlavné znaky úvahy

1. subjektívny prístup autora
2. hodnotenie danej problematiky, zdôraznenie plusov a mínusov
3. presviedčanie
4. citovanie alebo parafrázovanie
5. kompozícia úvahy môže byť voľnejšia
6. objavujú sa obrazné pomenovania a expresívne vyjadrovanie

Úvaha ako slohový útvar využíva rôzne slohové postupy, ide o hybridizáciu štýlov. Prelínajú sa v nej prvky náučného štýlu, umeleckého, publicistického, ale aj rečníckeho štýlu.

Rozdiel medzi úvahou a výkladom

Aký je rozdiel medzi úvahou a esejou

Esej je v podstate úvaha napísaná živo a duchaplne, kde sa rozoberajú otázky na vyššej štylistickej a filozofickej úrovni. V eseji sa oveľa viac využívajú umelecké prostriedky, napr. matafory a epitetá.

Vyžaduje dostatok podporných tvrdení, svoj názor v nej nestačí len vyjadriť, treba ho aj zdôvodniť. Dôležitá je gramatika, formálna úpravu textu a pridržiavanie sa zvolenej témy. Esej si môžete do určitej miery prispôsobiť, to však neznamená, že môžete písať o čomkoľvek.

Musí byť jedinečnou vlastnou prácou, preštudovaná literatúra slúži len ako odrazový mostík pre vlastné názory, na záver je potrebné uviesť všetky použité zdroje.