Význam slova dobrý
I. lepší príd.1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, opozitum zlý: stať sa dobrým človekom; bojovať za lepší svet; dobrý skutok, úmysel
slovník slovenského jazyka
I. príd. dostačujúci, postačujúci, vyhovujúci: dostatočný počet, dostatočný dôvod
dostatočne prísl.: dostatočne presvedčivý
ktorý vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: dostačujúci dôkaz, argument
dostačujúco prísl.: dostačujúco preukázať
povolaný, oprávnený: kompetentné miesta; byť kompetentný na niečo, (nie) je kompetentný rozhodovať o tom
kompetentne prísl.
ktorý má alebo vyžaduje kvalifikáciu (význ. 1): kvalifikovaný pracovník; kvalifikované miesto
kvalifikovane prísl.
taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: náležitý postup, náležitý tvar slova, náležitá pozornosť
náležite prísl.
majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: opodstatnená kritika
opodstatnene prísl.
vyhovujúci, dostatočný: postačujúci doklad, postačujúce zásoby
postačujúco prísl.: postačujúco veľký
1. bez ktorého sa nemožno zaobísť, nevyhnutný, náležitý: všetko potrebné na písanie; potrebné náradie, potrebný liek; mať potrebné vzdelanie; pokladal za potrebné ozvať sa; zariadiť všetko potrebné2. užitočný: ešte vám chcem byť potrebná;