Význam slova hmatateľný
1. ktorý možno vnímať hmatom: hmatateľná hrča; hmatateľný svet2. zjavný, zreteľný, presvedčivý, konkrétny: hmatateľný dôkaz, rozdiel;
slovník slovenského jazyka
1. ktorý možno vnímať hmatom: hmatateľná hrča; hmatateľný svet2. zjavný, zreteľný, presvedčivý, konkrétny: hmatateľný dôkaz, rozdiel;
I. častica expresívny výraz veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: namojdušu, namojdušu; namojdušu, závidím ti
II. pís. i na moj dušu citoslovce vyjadruje rozličné citové hnutia: ej, na moj dušu, už je dobre! no na moj dušu, to bol výlet!
potvrdzuje (známu) skutočnosť, skutočne, ozaj, vskutku: naozaj dobrá práca; naozaj neviem
skutočný, ozajstný, opravdivý: naozajstný záujem, vyzerá ako naozajstný tulák
naozajstne prísl.
1. ktorý nemá osobný, subjektívny ráz: neosobný prístup k ľuďom; neosobná kritika všeobecná2. lingvistický výraz neosobné sloveso ktoré má iba tvar 3. os. jednotné číslo bez vzťahu k podmetu (napr. snežiť); neosobné mená neoznačujúce osoby;
ktorý nikomu nenadŕža, nezaujatý, neutrálny, objektívny: nestranný pozorovateľ, nestranná kritika
nestranne prísl.
1. ktorý nenadŕža ani jednej (spornej) strane, nestranný: neutrálny štát, pozorovateľ, neutrálne územie, zostať neutrálnym2. ktorý nemá nápadné odlišnosti, bezpríznakový: neutrálne (farebné) pozadie, štylisticky neutrálne slovo; termín z chémie ktorý nemá vlastnosti kyseliny ani zásady: neutrálne roztoky;
nestranný, objektívny: nezaujatý pozorovateľ
nezaujato, nezaujate prísl.
1. jestvujúci nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočný, faktický, opozitum subjektívny: objektívny činiteľ, svet, zákon, objektívne podmienky2. nezaujatý, nestranný, opozitum subjektívny: objektívny rozhodca, objektívny divák, učiteľ;
1. založený na pravde, obsahujúci pravdu: pravdivé slová, pravdivá zvesť2. vyjadrujúci pravdu, úprimný: pravdivý umelec, pravdivé dielo