Slová zo slovenského jazyka - prelud

Význam slova duch

duch -a D.Datív, 3. pád (Komu? Čomu?) a L.Lokál, 6. pád (O kom? O čom?) -ovi/-u V archaizmus -u mn. -ovia m.mužský rod živ.

1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch; zlý duch (mu to pošepol) diabol; v zrúcaninách strašia duchovia strašidlá; Duch Svätý v kresťanskom náb. 3. božská osoba; hovorový výraz na Ducha na Turíce; filozofický výraz, opozitumslovo opačného významu hmota, bytie2. D.Datív, 3. pád (Komu? Čomu?) a L.Lokál, 6. pád (O kom? O čom?) -u/-ovi [kniž.] (vynikajúca) osobnosť: bol to štátnický duch; veľkí duchovia ľudstvaexpresívny výraz zmiznúť, stratiť sa ako duch nebadane odísť; chodiť ako duch nečujne; ani ducha niet, nevidieť nikoho; hodina duchov polnoc

duch -a D.Datív, 3. pád (Komu? Čomu?) a L.Lokál, 6. pád (O kom? O čom?) -u A.Akuzatív, 4. pád (Koho? Čo?) pomôcka - vidím -a iba jednotné číslo m.mužský rod neživotné podstatné meno
1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský duch; povedať si, zasmiať sa v duchu2. duševné schopnosti, nadanie: rozvíjať si ducha; byť obdarený duchom; mať básnického ducha3. duševné vlastnosti, založenie: byť čulého, rozvážneho, veselého ducha; mať bojového ducha4. duševný stav, nálada: zachovať si pokojného ducha, neklesať na duchu; nestrácať ducha statočnosť, rozvahu a pod.5. A.Akuzatív, 4. pád (Koho? Čo?) pomôcka - vidím -a/duch celkový ráz, ovzdušie, atmosféra: duch doby; v družstve panuje duch porozumenia; pričiniť sa o priateľského ducha, o priateľský duch• chodiť ako bez ducha bez záujmu; [kniž.] chudobný duchom, na duchu duševne obmedzený; byť duchom neprítomný myslieť na iné; vypustiť ducha umrieť; byť jedno telo a jeden duch; zodpovedať duchu i litere (zákona a pod.) úplne; v zdravom tele zdravý duch

v duchu predl. s G.Genitív, 2. pád (Koho? Čoho?) [kniž.] vyjadruje spôsob, v zmysle, podľa: návrh v duchu schválených princípov; postupovať v duchu zákonnosti

Viac informácií… 

Význam slova duša

duša -e ž.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v duši (ne)pokoj, mať nepokojnú dušu2. v náb. chápaní zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí; nehmotná podstata človeka: duša opúšťa telo3. hlavný činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je dušou rodiny; byť dušou kolektívu4. človek: je to šľachetná duša; prejavovať záujem o každú dušu; duša drahá familiárne oslovenie5. vnútorná, obalená časť: duša lopty, kolesa nafukovacia časť; oceľová duša kábla, drôtu výstuž; vŕbová duša dreň• niet, nevidieť (ani) živej duše nikoho; mať dušu na mieste uspokojiť sa; expresívny výraz: mať dušu na jazyku byť blízko smrti; duša mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým; dušu by na dlaň vyložil je úprimný; expresívny výraz: duša chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý; o dušu (spasenú) pozri odušu; nebolo tam živej duše nikoho; skoro mu dušu vytriaslo, div z neho dušu nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo; skoro dušu vypustil, expresívny výraz vypľul takmer zomrel; hovorí mi z duše hovorí, čo si aj ja myslím; hovoriť niekomu do duše dohovárať mu; vidieť niekomu (až) do duše, až na dno duše dobre ho poznať; (povedať niečo) z (hĺbky) duše úprimne; dať, vložiť do niečoho (celú) dušu robiť to so zápalom; na moj (hriešnu) dušu! zaverenie

duševný príd. k 1: duševný život, duševná choroba, duševná práca, opozitumslovo opačného významu telesná; duševný vývin duchovný

duševne prísl.: duševne sa rozvíjať; duševne chorý

dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expresívny výraz vývin detskej dušičky; dušičky moje, poďte ďalej!; náb. modliť sa za dušičky za zomretých; Dušičky pamiatka zosnulých
expresívny výraz: mať malú dušičku báť sa; robiť niečo s malou dušičkou so strachom

Viac informácií… 

Význam slova ilúzia

ilúzia -ie ž.

1. klamná predstava o skutočnosti, vidina, klam; skreslený vnem, prelud: stratiť ilúzie rozčarovať sa2. (v umení) predstieranie skutočnosti: javisková ilúzia3. kúzelnícka estrádna produkcia;iluzórny, iluzívny príd. k 1, 2: iluzórna predstava; iluzívne divadlo, maliarstvo

iluzórne, iluzívne prísl.

iluzórnosť, iluzívnosť -i ž.

Viac informácií… 

Význam slova strašiak

strašiak -a m.mužský rod

1. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov (v poli, záhrade a pod.): strašiak v makovom poli; pren. expresívny výraz živ. mn. -ci zle oblečený človek2. strašidlo (význ. 1), mátoha; pren. expresívny výraz strašiak krízy hrozbaexpresívny výraz vyzerať ako strašiak do maku, do kapusty, do konopí a) chorobne b) neupravene

Viac informácií…