Slovenské názvy chemických prvkov

Slovenské názvy chemických prvkov sa tvoria podľa štyroch pravidiel:

1. Podľa prvého pravidla sa pri preberaní cudzieho názvu ponecháva prípona -ium,
   

   cesium – cézium

   anglická -on sa mení na -ón v zhode s ostatnými prvkami skupiny vzácnych plynov.

   argon – argón

   Naopak, anglická prípona -ine sa do slovenčiny nepreberá, keďže v prípade halogénov by nebola systémová.

   bromine – bróm

2. Druhé pravidlo sa týka grafickej adaptácie v prípade názvov (predovšetkým zemepisných), neodvodených od priezvisk osôb – názvy sa prispôsobujú slovenskej výslovnosti (zdvojené grafémy sa redukujú, c sa mení na k, vypúšťa sa graféma h atď.)
   

   gallium – Gálium
   thulium – Túlium
   ruthenium – Ruténium
   scandium – Skandium

3. Tretie pravidlo upravuje dĺžku samohlásky v slabike predchádzajúcej prípone -ium: v prípade, že pred touto príponou je len jedna spoluhláska, predchádzajúca samohláska je dlhá, ak jej predchádza skupina spoluhlások, predchádzajúca samohláska je krátka.
   

   nihonium – nihónium
   osmium – osmium

   Ide o výraznú tendenciu slovenčiny adaptovať latinizmy, či už ide o bežné slová alebo termíny.

4. Posledné pravidlo sa zameriava na názvy vytvorené na základe mien osôb. V takomto prípade sa odporúča ponechať pôvodný pravopis a výslovnosť týchto priezvisk, pričom sa pripúšťajú individuálne úpravy, ak napríklad anglický názov nevychádzal z pôvodnej podoby mena.
   

   oganesson – oganesón (odvodený od anglického prepisu mena ruského fyzika arménskeho pôvodu)