I. príd.1. ktorý prejavuje znaky života, žijúci, opozitum mŕtvy: živý človek, tvor, organizmus; živá príroda rastliny a živočíchy; živý plot urobený z hustých kríkov, stromov; živá váha, hmotnosť neusmrtených zvierat; výraz z biológie živá hmota protoplazma2. stále pôsobiaci, trvajúci; aktuálny: živý odkaz, živá problematika, otázka; mať niečo v živej pamäti; lingvistický výraz: živý jazyk ktorý sa stále používa a vyvíja, opozitum mŕtvy; živý slovotvorný typ produktívny3. temperamentný, pohyblivý; bystrý: živé dieťa, živá gestikulácia; živý pohyb, tanec; mať živé oči4. rušný, frekventovaný: živá ulica, križovatka5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný; čulý: živý rozhovor, živá zábava; živý ohlas, kontakt; mať o niečo živý záujem6. (o farbách) jasný (význ. 6), ostrý, pestrý: látka so živými farbami; pren. vykresliť, opísať niečo živými farbami plasticky, zaujímavo7. (o veciach) ktorému pripisujeme isté znaky života (obyčajne pohyb): živý kútik miesto na pracovisku a pod, kde sa pestujú rastliny alebo chovajú živočíchy; výraz z elektrotechniky živé súčiastky stroja ktoré sú pod elektrickým prúdom; typografický výraz živé záhlavie nadpis v hlave stránky so stručným údajom o jej obsahu; živé vysielanie vysielané priamo, nie zo záznamu; hovorový výraz živé striebro ortuť i frazeologizmus veľmi pohyblivý človek, obyčajne dieťa8. názorný, pútavý, dynamický: živý štýl, sloh, živé rozprávanie; živé vyučovanie, živý príklad; živý styk priamy, osobný alebo písomný; živé slovo hovorené9. skutočný (význ. 1), reálny, verný: živá predstava, mať živý sen; mať živý dôkaz o niečom; živá prítomnosť• živá kronika pamätník mnohých udalostí; nebyť už medzi živými nežiť; expresívny výraz: pre živého boha! zvolanie; ani za živý svet, ani za živého boha v nijakom prípade; neprejde tadiaľ ani živá noha nikto; nebolo, niet tam ani živej duše nikoho; živá duša sa o tom nedozvie nikto; expresívny výraz živá mŕtvola nezdravo vyzerajúci človek; byť ako živé striebro čulý, neposedný; knižný výraz nielen samým chlebom je človek živý
za živa pozri zaživa
na živo pozri naživo
živo prísl. k 1, 3, 5, 6, 8, 9 i vetná prísl.: živo narodené dieťa, opozitum mŕtvo; živo sa pohybovať, živo sa zaujímať; živo sfarbený; živo rozprávať; živo si predstavovať; na ulici bolo živo
živosť -i ž. k 2-6, 8, 9 II. živý m. žijúci človek;živé s. hovorový výraz pri poranení krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: zaťať, zarezať do živého i frazeologizmus dotknúť sa podstatnej, citlivej veci