I. príd.1. ktorý nežije, zomretý (obyčajne človek), opozitum živý: mŕtve dieťa; ostať na mieste mŕtvy; mŕtve zviera zhynuté; mŕtva hmotnosť, váha zabitého zvieraťa2. ktorý je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: mŕtve rameno rieky; mŕtva planéta vyhasnutá; pren. mŕtva ulica tichá; mŕtvy jazyk ktorý sa už nevyvíja (napr. latinský), opozitum živý; mŕtvy inventár stroje, budovy a pod.3. neužitočný, prázdny, neplodný: mŕtve slová, mŕtva forma; mŕtva pôda mŕtvina• byť pre niekoho mŕtvy byť zavrhnutý; pridŕžať sa mŕtvej litery postupovať netvorivo; uviaznuť, ostať na mŕtvom bode nemôcť pokračovať; robiť mŕtveho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo
mŕtvo prísl. i vetná prísl.: mŕtvo hľadieť; všade bolo mŕtvo
mŕtvosť -i ž. II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na mŕtvych;mŕtva ž. nebohá • o mŕtvych len dobre (má sa hovoriť); biblický výraz vstať z mŕtvych ožiť; expresívny výraz zobudil by aj mŕtveho robí veľký hluk