Vetné členy a sklady: prehľadná tabuľka a ako ich určiť vo vete
Vetné členy sú plnovýznamové slová alebo ich spojenia, ktoré majú vo vete určitú úlohu. Vyjadrujú, kto koná (podmet), čo sa deje (prísudok), koho sa dej týka (predmet), za akých okolností prebieha (príslovkové určenie) a aké sú osoby a veci, o ktorých sa hovorí (prívlastok). Slovenská gramatika rozlišuje dva hlavné vetné členy – podmet a prísudok – a päť rozvíjacích: predmet, príslovkové určenie, prívlastok, doplnok a prístavok. Vetné členy tvoria sklady a spája ich jeden z troch vzťahov: zhoda, väzba alebo primkýnanie.
Čo je vetný člen a skladba
Náuka o stavbe viet a súvetí sa volá skladba (syntax). Vetný člen je najmenšia jednotka stavby vety: plnovýznamové slovo (podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka, sloveso, príslovka), ktoré je vo vete gramaticky spojené s iným slovom. Môže ním byť aj spojenie slov: predložka s podstatným menom (v kuchyni), neplnovýznamové sloveso s neurčitkom (chcem spať) alebo sponové sloveso s menom (je učiteľ).
Predložky, spojky a častice (neplnovýznamové slovné druhy) samostatnými vetnými členmi nie sú: predložka patrí k podstatnému menu alebo zámenu, spojka spája slová alebo vety a častica vyjadruje postoj hovoriaceho. Veta len s podmetom a prísudkom je holá (Mama varí.), s rozvíjacími členmi rozvitá (Naša mama varí v kuchyni chutný obed.).
Prehľad vetných členov (tabuľka)
| Vetný člen | Otázka | Príklad |
|---|---|---|
| podmet | kto? čo? + prísudok | Mama varí. |
| prísudok | čo robí podmet? čo sa s ním deje? aký je? | Mama varí. Brat je učiteľ. |
| vetný základ | – (jednočlenná veta bez podmetu) | Prší. Pozor! |
| predmet | pádová otázka okrem 1. pádu (koho? čo? komu? o čom? čím?…) + prísudok | Mama varí obed. Verím priateľovi. |
| príslovkové určenie | kde? kam? kedy? ako? prečo? + prísudok | Mama varí v kuchyni. Prišiel včera. |
| prívlastok | aký? ktorý? čí? koľký? + podstatné meno | Naša mama varí chutný obed. |
| doplnok | aký? za koho? + prísudok | Otec sa vrátil unavený. Zvolili ho za predsedu. |
| prístavok | – (iné pomenovanie tej istej osoby alebo veci, v čiarkach) | Bratislava, hlavné mesto Slovenska, leží na Dunaji. |
Hlavné vetné členy: podmet a prísudok
Podmet a prísudok tvoria gramatické jadro dvojčlennej vety. Ich spojenie sa volá prisudzovací sklad.
Podmet
Podmet (subjekt) pomenúva pôvodcu alebo nositeľa deja, stavu či vlastnosti. Pýtame sa naň otázkou kto? čo? spolu s prísudkom (Kto varí? Mama.). Spravidla stojí v 1. páde.
- Vyjadrený podmet vo vete stojí. Býva ním najčastejšie podstatné meno (Žiak píše.) alebo zámeno (Ona píše.), ale aj prídavné meno (Sýty hladnému neverí.), číslovka (Šiesti odišli.) či neurčitok (Mýliť sa je ľudské.).
- Nevyjadrený (zamlčaný) podmet vo vete nestojí, ale poznáme ho z tvaru slovesa: Píšem. (ja), Prišli neskoro. (oni).
Prísudok
Prísudok (predikát) vyjadruje, čo podmet robí, čo sa s ním deje alebo aký je. Spravidla obsahuje sloveso v určitom tvare.
| Druh prísudku | Z čoho sa skladá | Príklady |
|---|---|---|
| slovesný jednoduchý | jedno plnovýznamové sloveso, aj v zloženom tvare | Peter číta. Peter bude čítať. Peter by čítal. |
| slovesný zložený | neplnovýznamové sloveso (musieť, chcieť, môcť, smieť, mať, začať, prestať) + neurčitok | Peter musí čítať. Peter začal čítať. |
| slovesno-menný (menný so sponou) | sponové sloveso (byť, bývať, stať sa, ostať) + podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka alebo príslovka | Brat je učiteľ. Dni sú krátke. To ste vy? Sestry sú dve. To je dobre. |
Zložený tvar nie je zložený prísudok
Budem písať, písal som a písal by som sú zložené tvary jedného slovesa a tvoria jednoduchý slovesný prísudok. Zložený prísudok vzniká až spojením dvoch slovies: musím písať, začal som písať. Sloveso byť je spona, keď spolu s menom alebo príslovkou pripisuje podmetu vlastnosť, stav alebo zaradenie (Otec je lekár. To je dobre.). Vo význame „nachádzať sa“ je plnovýznamové a tvorí jednoduchý slovesný prísudok: Otec je doma. (kde je? doma – príslovkové určenie miesta).
Vetný základ jednočlennej vety
Jednočlenná veta nemá podmet a nemožno ho ani doplniť. Jej jediným hlavným členom je vetný základ:
- slovesný – sloveso v 3. osobe jednotného čísla (v minulom čase v strednom rode): Prší. Hrmelo. Stmieva sa. Je mi zle. Bolo nám smutno.
- neslovesný – podstatné meno, prídavné meno, príslovka alebo citoslovce: Pozor! Nádherné! Ticho! Jaj!
Rozvíjacie vetné členy
Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy bližšie určujú iný člen a vždy od neho závisia. Člen, ktorý rozvíjajú, je nadradený, rozvíjací člen je podradený.
Predmet (priamy a nepriamy)
Predmet (objekt) rozvíja sloveso, zriedkavejšie prídavné meno, a pomenúva osobu alebo vec, ktorú dej zasahuje. Pýtame sa naň pádovou otázkou okrem 1. pádu spolu s prísudkom (Koho, čo číta Peter? Knihu.). Jeho pád určuje nadradené slovo (väzba).
- Priamy predmet stojí v 4. páde bez predložky: píše list, číta knihu, stretol priateľa.
- Nepriamy predmet stojí v inom páde alebo v 4. páde s predložkou: verí priateľovi (3. pád), bojí sa tmy (2. pád), hovorí o výlete (6. pád), hýbe rukou (7. pád), bojuje za vlasť (4. pád s predložkou).
Býva vyjadrený podstatným menom, zámenom (Zachránili ho.), číslovkou (Pozdravil oboch.) alebo neurčitkom (Naučil sa plávať.).
Príslovkové určenie
Príslovkové určenie rozvíja najčastejšie sloveso a vyjadruje okolnosti deja. Môže rozvíjať aj prídavné meno alebo príslovku (veľmi pekný, veľmi pekne). Býva vyjadrené príslovkou (rýchlo, včera, doma), podstatným menom s predložkou alebo bez nej (v lese, celý deň) alebo neurčitkom (Odišiel pracovať.). V škole sa rozlišujú štyri základné druhy, podrobnejšie gramatiky pridávajú ďalšie, napríklad príslovkové určenie účelu, podmienky, prípustky alebo miery.
| Druh | Otázka | Príklady |
|---|---|---|
| miesta | kde? kam? odkiaľ? kade? | Býva v Žiline. Ide domov. Vrátil sa z lesa. |
| času | kedy? odkedy? dokedy? ako dlho? | Prišiel včera. Čakal celú hodinu. |
| spôsobu | ako? akým spôsobom? | Beží rýchlo. Hovorí po slovensky. |
| príčiny | prečo? z akej príčiny? | Od strachu kričal. Pre chorobu neprišiel. |
Predmet, alebo príslovkové určenie?
Rozhodne otázka. Ak sa na slovo dá opýtať kde? kam? kedy? ako? prečo?, je to príslovkové určenie: Sedí na lavičke. (kde sedí?). Ak sa dá opýtať len pádovou otázkou, je to predmet: Myslí na dovolenku. (na koho, na čo myslí?). Predložka nerozhoduje – obe spojenia ju majú.
Prívlastok
Prívlastok (atribút) rozvíja podstatné meno v ktorejkoľvek vetnej funkcii a vyjadruje jeho vlastnosť. Pýtame sa naň otázkami aký? ktorý? čí? koľký? spolu s podstatným menom: Aký obed? Chutný.
- Zhodný prívlastok sa s podstatným menom zhoduje v rode, čísle a páde a spravidla stojí pred ním: pekné šaty, moja kniha, prvý žiak, spiace dieťa, upečený chlieb. Býva ním prídavné meno, zámeno, číslovka alebo príčastie.
- Nezhodný prívlastok sa s podstatným menom nezhoduje a spravidla stojí za ním: krik detí, vchod do školy, cesta domov, túžba cestovať. Býva ním podstatné meno v inom páde (často s predložkou), príslovka alebo neurčitok.
Ak podstatné meno rozvíja viac prívlastkov, rozlišujeme:
| Viacnásobný prívlastok | Postupne rozvíjací prívlastok | |
|---|---|---|
| vlastnosti | rovnorodé, každý prívlastok sa viaže priamo na podstatné meno | nerovnorodé, každý prívlastok rozvíja celé spojenie, ktoré za ním nasleduje |
| čiarka | píše sa (alebo spojka a) | nepíše sa |
| skúška | medzi prívlastky možno vložiť a, poradie sa dá zmeniť | a vložiť nemožno, poradie sa nedá zmeniť |
| príklad | milá, krásna a inteligentná dáma; sychravé, daždivé počasie | známy súčasný slovenský prozaik; moja rodná dedina |
Doplnok
Doplnok je jediný vetný člen, ktorý rozvíja dva členy naraz: sloveso (prísudok) a zároveň podmet alebo predmet. Vyjadruje vlastnosť alebo stav, ktorý má podmet alebo predmet počas deja.
- Podmetový doplnok: Otec sa vrátil unavený. (aký sa vrátil otec?) Peter dobehol prvý.
- Predmetový doplnok: Zvolili ho za predsedu. Našli ju spiacu. Videl som ťa odchádzať.
Býva vyjadrený prídavným menom, podstatným menom (často s predložkou za alebo so spojkou ako: Pracuje ako učiteľ.), číslovkou, príčastím alebo neurčitkom. Rozdiel oproti prívlastku ukáže dvojica viet: Unavený otec sa vrátil. – prívlastok (vlastnosť patrí k menu bez ohľadu na dej), Otec sa vrátil unavený. – doplnok (vlastnosť sa viaže na dej: vrátil sa a bol unavený).
Prístavok
Prístavok (apozícia) je voľne pripojený zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom, ktoré tú istú osobu alebo vec pomenúva inak. Zhoduje sa s nadradeným menom v páde, dá sa z vety vypustiť a oddeľuje sa čiarkami, uprostred vety z oboch strán: Bratislava, hlavné mesto Slovenska, leží na Dunaji. Ľudovít Štúr, kodifikátor spisovnej slovenčiny, sa narodil v Uhrovci. Pravidlá slovenského pravopisu ho zaraďujú medzi voľné vetné členy vyčlenené čiarkami spolu s voľným prívlastkom (Cesta, vydláždená kameňmi, viedla až k hradu.) a voľne pripojeným rozvitým doplnkom.
Sklady: prisudzovací, určovací a priraďovací
Sklad (syntagma) je spojenie dvoch vetných členov, ktoré k sebe gramaticky patria; priraďovací sklad môže mať aj viac členov. Rozlišujeme tri druhy:
| Sklad | Čo spája | Príklady |
|---|---|---|
| prisudzovací | podmet a prísudok (hlavné členy) | vlak vezie, mama varí, ovocie dozrieva |
| určovací | nadradený a podradený člen (podstatné meno + prívlastok; sloveso + predmet, príslovkové určenie alebo doplnok) | nákladný vlak, kúpiť chlieb, pozvať do kina, vrátil sa unavený |
| priraďovací | rovnocenné časti viacnásobného vetného člena | drevo a uhlie; brat a sestra; rýchlo, ale opatrne |
Jednoduchá dvojčlenná veta má práve jeden prisudzovací sklad. Spojenie dvoch alebo viacerých viet, z ktorých každá má vlastný prisudzovací sklad alebo vetný základ, je súvetie.
Vzťahy medzi vetnými členmi: zhoda, väzba a primkýnanie
Členy skladu spája jeden z troch gramatických vzťahov:
- Zhoda (kongruencia) – podradený člen preberá gramatické kategórie nadradeného. V prisudzovacom sklade sa prísudok zhoduje s podmetom v osobe a čísle, v minulom čase a v mennom prísudku aj v rode (mama varila, deti spali, brat je vysoký). V určovacom sklade sa zhodný prívlastok zhoduje s podstatným menom v rode, čísle a páde (dobrý otec, dobrého otca, dobrí otcovia).
- Väzba (rekcia) – nadradené sloveso, zriedkavejšie prídavné meno, určuje pád predmetu: píše list (4. pád), verí priateľovi (3. pád), bojí sa tmy (2. pád), hovorí o otcovi (6. pád), plný vody (2. pád). Je len v určovacom sklade.
- Primkýnanie (adjunkcia) – nadradený člen tvar podradeného neurčuje, spája ich len význam a slovosled: sloveso + príslovkové určenie (prišiel včera, rúbe v lese), podstatné meno + nezhodný prívlastok (vchod do školy, cesta domov). Školská gramatika ho uvádza aj pri priraďovacom sklade (mama a otec).
Ako určiť vetné členy vo vete
- Nájdi prísudok – sloveso v určitom tvare spolu s neurčitkom alebo menom, ktoré k nemu patrí (musí ísť, je učiteľ).
- Opýtaj sa kto? čo? + prísudok – odpoveď je podmet. Ak vo vete nie je, doplň ho z tvaru slovesa (Píšem. – ja); ak otázka nedáva zmysel (Prší.), je to jednočlenná veta s vetným základom.
- Od prísudku sa pýtaj ďalej. Pádové otázky (koho? čo? komu?…) vedú k predmetu, otázky kde? kam? kedy? ako? prečo? k príslovkovému určeniu.
- Pri každom podstatnom mene sa opýtaj aký? ktorý? čí? koľký? – odpoveď je prívlastok. Podstatné meno oddelené čiarkami, ktoré to isté pomenúva inak, je prístavok.
- Hľadaj doplnok – vlastnosť alebo stav podmetu či predmetu počas deja. Pýtaj sa cez sloveso: Aký sa vrátil? Unavený.
- Rovnocenné členy spojené spojkou alebo čiarkou tvoria viacnásobný vetný člen (drevo a uhlie). Spojka nie je vetný člen a predložku urči spolu s jej podstatným menom.
Rozobrané príklady
Nákladný vlak vezie drevo a uhlie.
| Slovo | Vetný člen | Otázka |
|---|---|---|
| nákladný | zhodný prívlastok | aký vlak? |
| vlak | podmet | kto, čo vezie? |
| vezie | prísudok (slovesný jednoduchý) | čo robí vlak? |
| drevo a uhlie | viacnásobný priamy predmet | koho, čo vezie? (4. pád bez predložky) |
| a | spojka – nie je vetný člen | spája časti viacnásobného predmetu |
Sklady: vlak vezie – prisudzovací (zhoda v osobe a čísle), nákladný vlak – určovací (zhoda v rode, čísle a páde), vezie drevo a uhlie – určovací (väzba, 4. pád), drevo a uhlie – priraďovací (primkýnanie).
Môj starší brat, študent medicíny, včera úspešne zložil poslednú skúšku.
môj starší – postupne rozvíjací prívlastok (bez čiarky, poradie sa nedá zmeniť) · brat – podmet · študent medicíny – prístavok (študent) s nezhodným prívlastkom (medicíny), oddelený čiarkami · včera – príslovkové určenie času · úspešne – príslovkové určenie spôsobu · zložil – prísudok (slovesný jednoduchý) · poslednú – zhodný prívlastok · skúšku – priamy predmet.
Cvičenie: urči vetné členy
- Starý rybár chytil ráno veľkú rybu. (Urči aj sklady.)
- Naša trieda sa vrátila z výletu unavená.
- Peter, môj najlepší kamarát, hrá futbal a hokej.
- Vonku husto snežilo.
- Urči druh prísudku: Sestra je lekárka. – Sestra chce študovať. – Sestra bude študovať.
Riešenie
- starý – zhodný prívlastok · rybár – podmet · chytil – prísudok (slovesný jednoduchý) · ráno – príslovkové určenie času · veľkú – zhodný prívlastok · rybu – priamy predmet. Sklady: rybár chytil – prisudzovací, ostatné dvojice (starý rybár, chytil ráno, chytil rybu, veľkú rybu) – určovacie.
- naša – zhodný prívlastok · trieda – podmet · sa vrátila – prísudok · z výletu – príslovkové určenie miesta · unavená – podmetový doplnok.
- Peter – podmet · môj najlepší kamarát – prístavok (kamarát) s postupne rozvíjacím prívlastkom (môj najlepší) · hrá – prísudok · futbal a hokej – viacnásobný priamy predmet (priraďovací sklad).
- Jednočlenná veta: snežilo – vetný základ · vonku – príslovkové určenie miesta · husto – príslovkové určenie spôsobu. Podmet nie je a nedá sa doplniť.
- je lekárka – slovesno-menný (sponové sloveso + podstatné meno) · chce študovať – slovesný zložený (neplnovýznamové sloveso + neurčitok) · bude študovať – slovesný jednoduchý (zložený tvar budúceho času jedného slovesa).
Aký je rozdiel medzi podmetom a vetným základom?
Podmet je hlavný člen dvojčlennej vety a tvorí dvojicu s prísudkom (Mama varí.). Vetný základ je jediný hlavný člen jednočlennej vety. Tá podmet nemá a nemožno ho ani doplniť (Prší. Je mi zima. Pozor!). Veta Píšem. je dvojčlenná – podmet ja je len nevyjadrený.
Je „sa“ vetný člen?
Len vtedy, keď sa dá nahradiť tvarom seba: Umýva sa. (koho umýva? seba) – vtedy je sa zvratné zámeno vo funkcii predmetu. Pri zvratných slovesách (smiať sa, báť sa, učiť sa) a v trpnom význame (Dom sa stavia.) je sa súčasťou slovesa a určuje sa spolu s ním ako prísudok.
Ako odlíšim doplnok od prívlastku?
Prívlastok sa viaže len na podstatné meno a vyjadruje jeho vlastnosť bez ohľadu na dej (Unavený otec sa vrátil.). Doplnok sa viaže na podstatné meno aj na sloveso a vyjadruje stav počas deja (Otec sa vrátil unavený. = vrátil sa a bol unavený). Doplnok spravidla stojí za slovesom, prívlastok pred podstatným menom.
Čo je viacnásobný vetný člen?
Dva alebo viaceré rovnocenné členy s rovnakou funkciou, spojené čiarkou alebo priraďovacou spojkou: viacnásobný podmet (Brat a sestra prišli.), predmet (Kúpil chlieb, maslo a syr.), prívlastok (sychravé, daždivé počasie). Tvoria priraďovací sklad. Pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či sa čiarka spravidla nepíše, pred ale, no, lež, ba áno (malý, ale šikovný). Ak sa spojka opakuje, čiarka sa píše pred druhou a každou ďalšou (aj brat, aj sestra).
Súvisiace témy: Slovné druhy, Triedenie viet (jednoduchá veta a súvetie), Skloňovanie podstatných mien (pády pri predmete) a Menné kategórie (rod, číslo a pád pri zhode).