Slovné druhy: prehľadná tabuľka a ako ich určiť vo vete
Slovné druhy sú skupiny slov, ktoré majú spoločný všeobecný význam, rovnaké gramatické vlastnosti a podobnú úlohu vo vete. Slovenčina rozlišuje desať slovných druhov: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia. Prvých päť je ohybných (menia tvar), ostatných päť neohybných.
Rozdelenie slovných druhov (tabuľka)
| Slovný druh | Otázka alebo funkcia | Príklady | Ohybnosť |
|---|---|---|---|
| 1. podstatné mená (substantíva) | kto? čo? – osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje | mama, pes, stôl, radosť, čítanie | ohybné – skloňujú sa |
| 2. prídavné mená (adjektíva) | aký? aká? aké? ktorý? čí? – vlastnosti | pekný, veľký, drevený, otcov | ohybné – skloňujú sa, niektoré sa stupňujú |
| 3. zámená (pronominá) | zastupujú podstatné a prídavné mená, číslovky, príslovky | ja, ty, môj, ten, kto, čo, nikto | ohybné – väčšina sa skloňuje |
| 4. číslovky (numeráliá) | koľko? koľký? koľkoraký? koľkokrát? | päť, prvý, dvojaký, dvakrát, mnoho | ohybné – väčšina sa skloňuje |
| 5. slovesá (verbá) | čo robí? čo sa deje? – dej, stav | čítať, spať, byť, bežal, pôjdeme | ohybné – časujú sa |
| 6. príslovky (adverbiá) | ako? kde? kedy? prečo? – okolnosti deja | rýchlo, doma, včera, náročky, veľmi | neohybné – niektoré sa stupňujú |
| 7. predložky (prepozície) | stoja pred podstatným menom, vyjadrujú vzťahy | na, v, do, pod, s, pred, medzi | neohybné |
| 8. spojky (konjunkcie) | spájajú slová a vety | a, ale, alebo, že, keď, aby, lebo | neohybné |
| 9. častice (partikuly) | vyjadrujú postoj hovoriaceho | áno, nie, vraj, asi, len, už, aj | neohybné |
| 10. citoslovcia (interjekcie) | vyjadrujú city, vôľu, zvuky | jaj, ach, fuj, hurá, mňau, buch | neohybné |
Ohybné a neohybné slovné druhy
Ohybné slovné druhy menia svoj tvar. Podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky sa skloňujú (menia tvar podľa pádu a čísla, mnohé aj podľa rodu: pekný – pekná – pekné), slovesá sa časujú (menia tvar podľa osoby, čísla, času a spôsobu). Ako sa skloňujú podstatné mená, ukazuje článok Skloňovanie podstatných mien.
| Ohybný slovný druh | Ako sa ohýba |
|---|---|
| podstatné mená | skloňovanie (pád, číslo) |
| prídavné mená | skloňovanie (rod, číslo, pád), niektoré aj stupňovanie |
| zámená | skloňovanie (okrem niektorých, napr. kde, tam, ako) |
| číslovky | skloňovanie (okrem násobných typu dvakrát a niektorých neurčitých, napr. veľa) |
| slovesá | časovanie (osoba, číslo, čas, spôsob) |
Neohybné slovné druhy majú vždy rovnaký tvar: príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia. Niektoré príslovky sa síce stupňujú (rýchlo – rýchlejšie – najrýchlejšie), ale neskloňujú sa ani nečasujú, preto patria medzi neohybné.
Plnovýznamové a neplnovýznamové slovné druhy
Plnovýznamové slovné druhy majú samostatný význam a môžu byť vetným členom: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá a príslovky. Neplnovýznamové slovné druhy samostatný význam nemajú a vetným členom spravidla nie sú: predložky, spojky a častice vyjadrujú vzťahy medzi slovami alebo postoj hovoriaceho, citoslovcia vyjadrujú city, vôľu a zvuky.
Citoslovcia majú medzi neplnovýznamovými slovnými druhmi osobitné postavenie. Nepomenúvajú, len vyjadrujú city a zvuky, no môžu stáť samostatne ako výpoveď (Jaj!) alebo nahradiť sloveso (Žaba čľup do vody.). Niektoré gramatiky ich preto vyčleňujú ako osobitnú skupinu.
Ako určiť slovný druh vo vete
- Opýtaj sa na slovo. Kto? čo? → podstatné meno. Aký? ktorý? čí? → prídavné meno. Koľko? koľký? → číslovka. Čo robí? čo sa deje? → sloveso. Ako? kde? kedy? prečo? → príslovka.
- Skús slovo ohýbať. Zmeň pád alebo číslo (stôl – stola – stoly), pri slovese osobu (čítam – čítaš). Ak sa tvar mení, ide o ohybný slovný druh.
- Pozri na funkciu vo vete. Slovo pred podstatným menom, ktoré mu určuje pád (na stole, do školy), je predložka. Slovo, ktoré spája slová alebo vety (a, ale, že), je spojka. Slovo, ktoré vyjadruje postoj a dá sa vynechať bez porušenia vety (asi, vraj, len), je častica. Slovo, ktoré napodobňuje zvuk alebo vyjadruje cit (bum, jaj), je citoslovce.
- Pozor na rovnako znejúce slová. Ten istý tvar môže byť v rôznych vetách iným slovným druhom.
| Slovo | Prvý príklad | Druhý príklad |
|---|---|---|
| to | To je môj brat. – zámeno | To musíš tak kričať? – častica |
| ráno | Ráno bolo chladné. – podstatné meno | Ráno vstávam o šiestej. – príslovka |
| ako | Beží ako vietor. – spojka | Ako sa máš? – zámeno (opytovacie) |
| pred | Stojí pred domom. – predložka | predložiť – predpona, časť slova |
| sa | Umýva sa. – zvratné zámeno | smiať sa – súčasť zvratného slovesa |
| už | Už aby boli prázdniny! – častica | Už je neskoro. – príslovka |
Urči slovné druhy vo vete – príklady
Malý Peter včera rýchlo bežal do školy.
| Slovo | Slovný druh | Prečo |
|---|---|---|
| Malý | prídavné meno | aký Peter? |
| Peter | podstatné meno | kto? |
| včera | príslovka | kedy? |
| rýchlo | príslovka | ako? |
| bežal | sloveso | čo robil? |
| do | predložka | stojí pred podstatným menom a určuje mu pád |
| školy | podstatné meno | čo? (do čoho?) |
Ach, to je ale krásny deň!
| Slovo | Slovný druh | Prečo |
|---|---|---|
| Ach | citoslovce | vyjadruje cit |
| to | zámeno | zastupuje podstatné meno |
| je | sloveso | tvar slovesa byť |
| ale | častica | zdôrazňuje, nič nespája |
| krásny | prídavné meno | aký deň? |
| deň | podstatné meno | čo? |
Kúpili sme tri jablká a dve hrušky, lebo boli lacné.
| Slovo | Slovný druh | Prečo |
|---|---|---|
| Kúpili sme | sloveso | čo sme urobili? (tvar minulého času) |
| tri, dve | číslovky | koľko? |
| jablká, hrušky | podstatné mená | čo? |
| a | spojka | spája slová |
| lebo | spojka | spája vety |
| boli | sloveso | tvar slovesa byť |
| lacné | prídavné meno | aké? |
Cvičenie: urči slovné druhy
- Včera sme s kamarátmi hrali futbal, ale po chvíli začalo pršať.
- Jaj, tá polievka je veľmi horúca!
- Prvý žiak asi nepríde, lebo je chorý.
Riešenie
- včera – príslovka · sme hrali – sloveso · s – predložka · kamarátmi – podstatné meno · futbal – podstatné meno · ale – spojka · po – predložka · chvíli – podstatné meno · začalo pršať – slovesá
- jaj – citoslovce · tá – zámeno · polievka – podstatné meno · je – sloveso · veľmi – príslovka · horúca – prídavné meno
- prvý – číslovka · žiak – podstatné meno · asi – častica · nepríde – sloveso · lebo – spojka · je – sloveso · chorý – prídavné meno
Koľko slovných druhov má slovenčina?
Desať: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia.
Ktoré slovné druhy sú ohybné a ktoré neohybné?
Ohybné sú podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky (skloňujú sa) a slovesá (časujú sa). Neohybné sú príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia.
Aký je rozdiel medzi časticou a príslovkou?
Príslovka vyjadruje okolnosť deja (ako, kde, kedy, prečo) a vo vete je príslovkovým určením: Prišiel neskoro. Častica vyjadruje postoj hovoriaceho, nie je vetným členom a dá sa vynechať bez zmeny stavby vety: Asi príde.
Aký slovný druh je „sa“?
Sa je zvratné zámeno, krátky tvar zámena seba (umýva sa = umýva seba). Pri zvratných slovesách (smiať sa, báť sa) je súčasťou slovesa a určuje sa spolu s ním.
Ako rozlíšim predložku od predpony?
Predložka je samostatné slovo, ktoré stojí pred podstatným menom alebo zámenom: pred domom, na stole. Predpona je časť slova, píše sa spolu: predložiť, nastúpiť. Pomôže skúška: ak možno medzi pred a nasledujúce slovo vložiť prídavné meno (pred veľkým domom), ide o predložku.
Súvisiace témy: Skloňovanie podstatných mien, Menné kategórie (rod, číslo a pád), Triedenie viet a Tvorenie slov.