Rozprávanie v umeleckej literatúre

Rozprávanie je jazykový prejav, v ktorom sa podávajú udalosti v časovej postupnosti. Udalosť sa podáva tak, aby si ju poslucháč vedel predstaviť.




Hlavná myšlienka rozprávania sa nazýva téma. Na pochopenie témy využíva autor odbočky, čiže exkurzy. Najčastejšie je rozprávanie v tretej osobe. Môže byť aj v prvej osobe, keď autor vystupuje ako komentujúca osoba.

Aby rozprávanie bolo pútavé, autor čerpá z rozličných jazykových, umeleckých prostriedkov (metafory, personifikácie, prirovnania). Pritom každý autor si zachováva svoj individuálny štýl.

  1. zo štylistických prostriedkov sa v umeleckom rozprávaní využíva:
    1. Autorská reč – prostriedkom tzv. objektívneho rozprávania. Autor rozvíja príbeh, opisuje a komentuje kopanie postáv, uvádza reč postáv a zobrazuje prostredie. Toto všetko dopĺňa úvahami. Využíva sa tretia osoba minulého času, alebo prvá osoba minulého, alebo prítomného času.
    2. Reč postáv – oživuje rozprávanie a realizuje sa v dialógoch. Dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých postáv. Prehovor jednej osoby sa nazýva replika. Dialóg môže byť symetrický – keď sa pravidelne striedajú repliky postáv. Môže byť aj asymetrický – keď sú repliky postáv prerušované autorskou rečou.
       

      Prehovory postáv môžu mať podobu:

      1. Priamej reči – doslova sa opakujú prehovory postáv, napr.

        Povedala: „Neprídem“.

      2. Nepriamej reči – reprodukujeme prejav postavy nepriamo, napr.

        Povedala, že nepríde.

      3. Polopriamej reči – je prechodom medzi priamou a nepriamou rečou. Nevyznačuje sa graficky. Väčšinou je v tretej osobe, napr.

        Vždy mala dobré priateľky. Najprv Hanu, potom Naďu. Naďa je hrdá. Aj ona by chcela byť taká.

      4. Nevlastnej priamej reči – tu ide o vnútorný monológ. Ide v podstate o variant priamej reči, ale nevyznačuje sa úvodzovkami. Najčastejšie sa používa 1. osoba jednotného, prípadne množného čísla.

        Darmo sa opakuje, teš sa, zostaneš doma.

  2. dramatizujúce jazykové prostriedky – zvyšujú napätie
    1. krátke vety a opakovanie

      vyskočiť, ľahnúť (vojenské povely)

    2. nedokončené vety, ktoré sú ovplyvnené citovým vzrušením, napr.

      Pošmykla sa a …

    3. historický prezent – využíva sa prítomník namiesto minulého času, napr.

      Vyskočil zo stoličky a približuje sa.

  3. druhy úvodu v rozprávaní
    1. expozícia – je klasickým druhom úvodu pri ktorom sa najprv opisuje prostredie a postavy
    2. in medias res — uprostred veci, vnikáme priamo do deja
    3. retrospektíva – predpona retro – späť znamená, že sa dozvieme čo sa stalo a potom spätne sa dozvedáme ako sa príbeh začal (kriminálky)



Napíšte ako prvý ...

Pridaj komentár

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong> 

*
*