Význam slova dedičný
1. získaný dedením, zdedený: dedičný majetok; dedičný znak, dedičné vlohy, choroby; náb. dedičný hriech po Adamovi a Eve2. pôsobiaci pri dedení: dedičný základ, dedičné vplyvy, zárodky;
slovník slovenského jazyka
1. získaný dedením, zdedený: dedičný majetok; dedičný znak, dedičné vlohy, choroby; náb. dedičný hriech po Adamovi a Eve2. pôsobiaci pri dedení: dedičný základ, dedičné vplyvy, zárodky;
1. umožňujúci voľný prístup, opozitum (u)zavretý: otvorená taška, otvorený dom; otvorené auto a) nezavreté b) nekryté; cesta je už otvorená; pozerať s otvorenými ústami i frazeologizmus začudovane; mať oči otvorené i frazeologizmus byť vnímavý; mať dvere otvorené i frazeologizmus mať voľný prístup; nechať si otvorené dvere i frazeologizmus počítať aj s inou možnosťou; s otvoreným náručím i frazeologizmus srdečne2. voľný (význ. 3, 5), nechránený, nezahradený, opozitum zatvorený: otvorené more, otvorený výhľad; publ. otvorené nebo vzdušný priestor prístupný lietadlám účastníkov Helsinského dohovoru
1. rovný, priamy: výraz z fyziky priamočiary pohyb2. knižný výraz priamy (význ. 4), otvorený: priamočiary človek; priamočiare konanie
1. pochádzajúci rodom: rodený Slovák; Mária Horská, rodená Hečková2. majúci prirodzené vlohy, nadanie na niečo: rodený organizátor, básnik
1. vzťahujúci sa na celú spoločnosť, týkajúci sa jej organizovaného života, spoločný: verejný prospech; verejné záujmy, opozitum súkromné; verejný poriadok, verejný činiteľ; verejná správa administratíva2. ktorý sa koná za (možnej) prítomnosti všetkých, opozitum tajný: verejné zhromaždenie, verejné hlasovanie; verejná pochvala, verejné vystúpenie
daný od narodenia: vrodené nadanie; vrodená chyba organizmu, opozitum získaná
vrodenosť -i ž.