Význam slova prikázať
1. dať príkaz, nariadiť, rozkázať: prikázal mu vstať, aby vstal2. knižný výraz prideliť (význ. 2), určiť: prikázať miestnosť škole;
slovník slovenského jazyka
1. prednášať prejav, mať, držať reč: rečniť na politickom zhromaždení2. expresívny výraz plano, prázdno hovoriť, tárať: nerečni toľko;
1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: dieťa už rozpráva; rozprávať po slovensky, po anglicky; nevie poriadne rozprávať2. slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy a pod.: rozprávať príbehy, žarty; rozprávať obsah filmu; rozprávať o živote zvierat, o svojich priateľoch; rozpráva (nám), že sa chystá do cudziny
1. vopred rozhodnúť o niečom alebo o niekom, urobiť záver: určiť ceny, poradie, určiť termín odchodu; určiť zostavu mužstva; určiť veliteľov, vedúcich skupín ustanoviť2. zamerať na istý cieľ: film je určený mládeži; zrno určené na siatie
1. (úradne a pod.) určiť, ustáliť, stanoviť: ustanoviť predbežný termín (zasadania)2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: ustanoviť vládu, ustanoviť (masovú, záujmovú) organizáciu založiť
urobiť zákonom; zákonne ustanoviť, kodifikovať: uzákoniť ústavu; uzákoniť povinnú školskú dochádzku, päť týždňov dovolenky; uzákonenie spisovnej slovenčiny
nedok. uzákoňovať
hovoriť (význ. 1-6): vravieť pravdu; neviem, čo vravíš; poslúchni, kým ti pekne vravím; čo na to vravel? ako reagoval? fakty vravia (jasnou rečou); inštinkt mi vraví, že sa čosi stane; často vo vsuvke, ktorá zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako vravím, veľmi veľa; ako sa vraví, menej je viac
• škoda vravieť výraz rezignácie; o tom ani nevraviac to je samozrejmé; hluchému darmo vravíš; to mi nič nevraví nič mi to nepripomína; zlé jazyky vravia ohovárajúci ľudia; reči sa vravia, chlieb sa je
slovami alebo ináč dať najavo, oznámiť, vysloviť; znázorniť, stvárniť: vyjadriť svoj názor, vyjadriť nespokojnosť; umelecky vyjadriť myšlienku, radosť vyjadrená úsmevom, mimikou
nedok. vyjadrovať
1. rozumovo alebo zmyslami zistiť, postrehnúť, vypozorovať: vystihnúť situáciu, pravú chvíľu, vystihnúť niečí úmysel2. slovami alebo ináč náležite vyjadriť: dobre vystihnúť myšlienku, podstatu diela, atmosféru okolia;