Význam slova zakončiť

zakončiť význam, synonymá a skloňovanie

zakončiť -nč/-i! dok.

1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: zakončiť prácu; zakončiť prednášku2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: zakončiť sukňu volánikom; veta zakončená otáznikom;nedok. zakončovať





zakončiť synonymá

Synonymá slova zakončiť v synonymickom slovníku:

zakončiť
dohotoviť
dokončiť
dorobiť
dovŕšiť
skončiť
ukončiť
uzavrieť
vychodiť
zavŕšiť


zakončiť skloňovanie

Časovanie slova zakončiť:

dokonavé sloveso
(ja) zakončím
(ty) zakončíš
(on, ona, ono) zakončí
(my) zakončíme
(vy) zakončíte
(oni, ony) zakončia
(ja som, ty si, on) zakončil
(ona) zakončila
(ono) zakončilo
(oni, ony) zakončili
(ty) zakonč, zakonči!
(my) zakončime, zakončme!
(vy) zakončite, zakončte!
(nejako) zakončiac




Napíšte ako prvý ...

Pridaj komentár

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong> 

*
*