vykotúľať význam a skloňovanie
vykotúľať -a dok.
kotúľaním dostať von, vygúľať: vykotúľať sudy z pivnice
vykotúľať sa: z oka sa jej vykotúľala slza; pren. expresívny výraz z dverí sa vykotúľa tučná postava vyjde
vykotúľať skloňovanie
Časovanie slova vykotúľať:
dokonavé sloveso
(ja) vykotúľam
(ty) vykotúľaš
(on, ona, ono) vykotúľa
(my) vykotúľame
(vy) vykotúľate
(oni, ony) vykotúľajú
(ja som, ty si, on) vykotúľal
(ona) vykotúľala
(ono) vykotúľalo
(oni, ony) vykotúľali
(ty) vykotúľaj!
(my) vykotúľajme!
(vy) vykotúľajte!
(nejako) vykotúľajúc