Význam slova kompetentný
kompetentný príd.
povolaný, oprávnený: kompetentné miesta; byť kompetentný na niečo, (nie) je kompetentný rozhodovať o tom
kompetentne prísl.
slovník slovenského jazyka
povolaný, oprávnený: kompetentné miesta; byť kompetentný na niečo, (nie) je kompetentný rozhodovať o tom
kompetentne prísl.
taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: náležitý postup, náležitý tvar slova, náležitá pozornosť
náležite prísl.
majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: opodstatnená kritika
opodstatnene prísl.
1. ktorý objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo: spravodlivý sudca, učiteľ; spravodlivý človek; buď k nemu spravodlivý2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: spravodlivý rozsudok, trest, boj za spravodlivú vec