Význam slova vystačiť
vystačiť dok.
1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok vystačí na živobytie, na to jeho schopnosti sotva vystačia, (ne)vystačí držať krok s ostatnými; vystačia si sami, nepotrebujú pomoc2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: vystačiť s krmom do jari, vystačiť so silami;