Význam slova duchaplný
duchaplný príd.
prejavujúci bystrosť ducha, dôvtipný, dômyselný, opozitum bezduchý: duchaplný človek, duchaplná odpoveď
duchaplne prísl.: duchaplne sa prejaviť
slovník slovenského jazyka
I. príd.1. vzbudzujúci smiech, smiešny, opozitum tragický: komický príbeh; komická figúrka
1. vyvolávajúci smiech, komický: smiešny človek, smiešne správanie; stať sa smiešnym, nebuď smiešny!2. expresívny výraz veľmi malý, zanedbateľný: smiešny poplatok, smiešna porcia;