Význam slova otáľať
otáľať -a dok.
odkladať (rozhodnutie, čin a pod.), váhať, okolkovať: dlho otáľať, otáľať s odpoveďou; povedať bez otáľania hneď
slovník slovenského jazyka
odkladať (rozhodnutie, čin a pod.), váhať, okolkovať: dlho otáľať, otáľať s odpoveďou; povedať bez otáľania hneď
pocítiť (a prejaviť) chvíľkovú nerozhodnosť: zaváhať pred cieľom; urobil to bez zaváhania