Význam slova úplný
úplný príd.
1. plný (význ. 2), celý, kompletný, opozitum čiastočný: úplná zostava, úplný zoznam, počet; úplná sirota bez obidvoch rodičov; úplné zatmenie slnka2. vyskytujúci sa v neobmedzenej miere, absolútny, dokonalý: úplné ticho, úplná tma, chce mať úplnu istotu