slovník slovenského jazyka
forma myslenia odrážajúca podst. vlastnosti predmetov, javov objektívnej skutočnosti: všeobecný, jedinečný pojem; myslíme v pojmoch a súdoch
• to je pre neho pojem hodnotí to vysoko; to je pre neho neznámy pojem nevie o tom nič
vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo, lehota: plánovaný termín, dodržať termín, dokončiť úlohu v určenom termíne; termín skúšok, volieb čas konania
termínový príd.
1. vyjadrenie citového, myšlienkového stavu; jeho vonkajší prejav: výraz obdivu, úcty; umelecký, herecký výraz2. vonkajší vzhľad človeka ako prejav jeho (duševného) stavu: starecký výraz, výraz strachu, radosti na tvári