Význam slova kontúra
kontúra -y -túr ž.
črta, obrys: kontúry pohoria na obzore
slovník slovenského jazyka
1. čiara ohraničujúca plochu alebo teleso javiace sa ako plocha; kontúra: obrys vrchov, obrys postavy2. hlavné črty niečoho, náčrt: podať plán v obrysoch;
1. obyčajne mn. výrazná čiara, línia, ťah: nakresliť niečo niekoľkými črtami; ostré črty tváre; pren. opísať udalosť v hrubých, hlavných črtách2. charakteristická vlastnosť (človeka, veci, javu): povahové črty; diela majú spoločné črty