Význam slova inteligentný
1. majúci inteligenciu (význ. 1); svedčiaci o tom: inteligentný človek; inteligentná tvár2. založený na inteligencii (význ. 1): inteligentná hra;
slovník slovenského jazyka
1. majúci inteligenciu (význ. 1); svedčiaci o tom: inteligentný človek; inteligentná tvár2. založený na inteligencii (význ. 1): inteligentná hra;
obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach; opozitum sprostý, hlúpy
• múdry človek, múdra staroba; múdra rada, reč, múdry postoj, múdry ako Šalamún (veľmi); nie som z toho múdry (nerozumiem tomu); múdrejší ustúpi; ráno je múdrejšie ako večer
predvídajúci: predvídavý človek, predvídavá politika
predvídavo prísl.
hľadiaci do budúcnosti, predvídavý: prezieravý štátnik
prezieravo prísl.
1. založený na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumový, opozitum iracionálny: racionálny prístup k problému, racionálna výchova; matematický výraz racionálne číslo ktoré sa dá vyjadriť podielom 2 celých čísel; termín z chémie racionálny vzorec skrátený štruktúrny vzorec2. hospodárny, účelný: racionálna výroba, racionálna organizácia práce;
uplatňujúci taktiku: taktický postup, ťah, manéver; taktická chyba z hľadiska taktiky; voj. taktický výcvik
takticky prísl.: takticky postupovať
zachovávajúci mieru, zdržanlivý: umiernená politika, umiernený vo svojich prejavoch
umiernene prísl.
rozvážny; svedčiaci o rozvahe: pokojný, uvážlivý človek, uvážlivé reči
uvážlivo prísl.: uvážlivo konať