Význam slova inteligentný
1. majúci inteligenciu (význ. 1); svedčiaci o tom: inteligentný človek; inteligentná tvár2. založený na inteligencii (význ. 1): inteligentná hra;
slovník slovenského jazyka
1. majúci inteligenciu (význ. 1); svedčiaci o tom: inteligentný človek; inteligentná tvár2. založený na inteligencii (význ. 1): inteligentná hra;
obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach; opozitum sprostý, hlúpy
• múdry človek, múdra staroba; múdra rada, reč, múdry postoj, múdry ako Šalamún (veľmi); nie som z toho múdry (nerozumiem tomu); múdrejší ustúpi; ráno je múdrejšie ako večer
1. spravujúci sa podľa rozumu, uplatňujúci v konaní rozum, múdry: rozumný človek, rozumné dieťa2. podložený rozumovou úvahou, vychádzajúci z nej: rozumné slová, rozumná reč, rozumný návrh, rozumná rada;
rozvážny; svedčiaci o rozvahe: pokojný, uvážlivý človek, uvážlivé reči
uvážlivo prísl.: uvážlivo konať