Význam slova vietor
vietor vetra L. vetre mn. vetry m.
1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: (fúka) silný, bočný, severný vietor, strhol sa vietor, vietor sa obrátil, vetrom ošľahaná tvár; za vetrom na chránenom mieste i pren. v ústraní2. odborný výraz vzduch, ovzdušie (v bani); vzduch privádzaný do vys. pece