Význam slova nanič
nanič
I. prísl. i vetná prísl. zle, nevyhovujúco: mám sa nanič; je mu nanič zle sa cíti; je mu z toho nanič je znechutený
II. neskl. príd. expresívny výraz zlý, nevyhovujúci: nanič človek, obed
slovník slovenského jazyka
I. prísl. i vetná prísl. zle, nevyhovujúco: mám sa nanič; je mu nanič zle sa cíti; je mu z toho nanič je znechutený
II. neskl. príd. expresívny výraz zlý, nevyhovujúci: nanič človek, obed
1. ktorý nie je potrebný, bezúčelný, bezdôvodný: zbytočné výdavky, zbytočný prepych, zbytočný strach2. ktorý neprináša výsledok, nezmyselný, márny, daromný: zbytočný boj, zbytočné reči; je zbytočné čakať;