Význam slova dotieravý
dobiedzavý, neodbytný, bezočivý: dotieravý človek, dotieravé muchy
dotieravo prísl.: dotieravo vystupovať
slovník slovenského jazyka
dobiedzavý, neodbytný, bezočivý: dotieravý človek, dotieravé muchy
dotieravo prísl.: dotieravo vystupovať
ktorý sa nedá obmäkčiť, neústupný, tvrdohlavý; pevný: neoblomný charakter, otec ostal neoblomný(proti prosbám)
neoblomne prísl.
1. ktorý vzdoruje tlaku, neohybný, pevný: nepoddajné vlasy, nepoddajná látka2. neústupný, pevný, neoblomný: nepoddajný charakter;
nepodplatný: nepodkupný strážca, nepodkupné svedomie
nepodkupne prísl.
1. ktorého nemožno obmäkčiť, neoblomný: otec ostal neúprosný2. nezmeniteľný, neľútostný, krutý: neúprosný osud, neúprosná smrť;
1. prejavujúci nesúhlas, odporujúci, spurný: priečny človek2. ktorý ide, leží krížom, naprieč: priečna hrada, stena; priečny rez vedený kolmo;
ktorý sa stavia na odpor, vzdorovitý, priečny; svedčiaci o vzdorovitosti: spurné dieťa; spurný pohľad, spurné správanie
spurne prísl.
ktorý neústupne (a nerozumne) trvá na svojom, zaťatý, zanovitý, hlavatý; svedčiaci o tom: tvrdohlavý človek, tvrdohlavé dieťa; tvrdohlavé odmietnutie
tvrdohlavo prísl.
1. tvrdohlavý, zaťatý, hlavatý: tvrdošijná povaha2. vytrvalý, húževnatý: tvrdošijný odpor;