Význam slova odporovať
odporovať nedok.
1. klásť odpor, vzpierať sa: pri zatknutí neodporoval; odporovať presile2. protirečiť, oponovať, nesúhlasiť: zo zásady každému odporoval
slovník slovenského jazyka
1. klásť odpor, vzpierať sa: pri zatknutí neodporoval; odporovať presile2. protirečiť, oponovať, nesúhlasiť: zo zásady každému odporoval
1. protirečiť istému názoru (v diskusii a pod.): oponovať učiteľovi; vždy a všade oponoval2. byť oponentom (význ. 2): oponovať správu o výskumnej úlohe
1. vzbudzovať odpor, protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: alkohol sa mu prieči2. byť v rozpore, odporovať: to sa prieči zdravému rozumu, mravom