Význam slova dobrovoľný
dobrovoľný príd.
konajúci alebo konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, opozitum nútený, povinný: dobrovoľný darca krvi; dobrovoľné členstvo, dobrovoľná disciplína
dobrovoľne prísl.: dobrovoľne pracovať, odísť
slovník slovenského jazyka
konajúci alebo konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, opozitum nútený, povinný: dobrovoľný darca krvi; dobrovoľné členstvo, dobrovoľná disciplína
dobrovoľne prísl.: dobrovoľne pracovať, odísť
knižný výraz alebo odborný výraz možný, nezáväzný, nepovinný, opozitum obligátny, obligatórny: fakultatívna zložka; škol. fakultatívny predmet voliteľný
fakultatívne prísl.
1. ktorý si možno vybrať, voliť: voliteľný predmet2. do ktorého možno voliť: voliteľná funkcia;