Význam slova samoľúby
samoľúby príd.
nekriticky spokojný so sebou, namyslený, márnomyseľný; svedčiaci o tom: samoľúby človek; samoľúby úsmev
samoľúbo prísl.: tváriť sa samoľúbo
slovník slovenského jazyka
nekriticky spokojný so sebou, namyslený, márnomyseľný; svedčiaci o tom: samoľúby človek; samoľúby úsmev
samoľúbo prísl.: tváriť sa samoľúbo