Význam slova brúsiť
brúsiť -i nedok.
1. ostriť (nástroj): brúsiť nôž, britvu, kosu2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku a pod.: brúsiť drahokamy; brúsené sklo
slovník slovenského jazyka
1. ostriť (nástroj): brúsiť nôž, britvu, kosu2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku a pod.: brúsiť drahokamy; brúsené sklo
urobiť ostrým, nabrúsiť: naostriť sekeru, nôž
• naostriť (si) uši začať pozorne počúvať; mať naostrený jazyk a) byť výrečný b) vedieť podpichovať
robiť ostrejším, ostrým: ostriť nôž, nožnice brúsiť; pren. expresívny výraz ostriť (si) uši zbystrovať sluch
• ostriť si zuby na niečo, na niekoho