Význam slova bezúhonný
ktorý je bez úhony, (mravne) zachovaný: bezúhonný život, bezúhonný občan; bezúhonná minulosť
bezúhonne prísl.
slovník slovenského jazyka
ktorý je bez úhony, (mravne) zachovaný: bezúhonný život, bezúhonný občan; bezúhonná minulosť
bezúhonne prísl.
hovorový výraz čestný, slušný, fér: používať iba férové spôsoby; je to férový človek
férovo prísl.: správať sa férovo
1. správny: korektný jazykový prejav2. dodržiavajúci spoločenské zásady, slušný; svedčiaci o tom: korektný človek; korektné správanie;
1. týkajúci sa morálky; vyhovujúci morálke, mravný: morálne zásady; morálny čin, prístup2. duchovný, opozitum materiálny: morálna pomoc, sila; pren. morálne opotrebenie stroja jeho zastaranie z hľadiska súčasnej techniky
1. vyhovujúci pravidlám spoločenského správania, zdvorilý, poriadny: slušné vystupovanie; slušný človek; to nie je slušné2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: slušná strava, slušný podnik
ktorý môže slúžiť za vzor, dokonalý, bezchybný: vzorný žiak, pracovník, vzorný vojak; vzorné správanie, vzorný poriadok
vzorne prísl.
požívajúci vážnosť, úctu, ctený: vážený starší človek; v oslovení, v adrese vážení prítomní, vážený pán (profesor)
1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: čestný človek, mať čestný úmysel; čestná práca, čestný boj; čestné vyhlásenie2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy a pod.): čestný titul; čestné uznanie; čestná funkcia neplatená; čestný člen, čestný doktorát; čestná stráž, čestná rota