slovník slovenského jazyka
1. robiť veľký hukot, rachotiť, hučať, dunieť: víchor, more buráca, hromy burácajú; smiech, hudba buráca; burácajúci potlesk2. expresívny výraz (o citoch, pocitoch) prudko sa prejavovať, búriť (sa): vášeň, hnev v ňom buráca
ozývať sa silným, hlbokým a tupým zvukom: v diaľke dunel hrom; kanóny dunia
opak. dunievať -a
1. neos. hrmí znie hrom; z diaľky sa ozvalo hrmenie zvuk hromu2. -í -ia ohlušujúco znieť, dunieť, rachotiť, burácať: motory, delá hrmia
1. (o tekutine) pretekať z nádoby zväčšovaním objemu vyvolaným varom: mlieko kypí2. výrazne sa prejavovať; búriť sa, vrieť: všade kypí život, čulý ruch; kypí v ňom zlosť
utvárať, spôsobovať penu: loď pení vodu
peniť sa utvárať na sebe penu, meniť sa na penu: pivo sa pení
1. vydávať rozličné nejasné zvuky (pripomínajúce hlásku š): hora, víno šumí2. ozývať sa takýmito zvukmi: námestie šumí