Význam slova dúfať
dúfať -a nedok.
mať nádej, vieru, veriť, nádejať sa: dúfať v skoré uzdravenie; dúfam, že sa to skončí dobre
slovník slovenského jazyka
mať nádej, vieru, veriť, nádejať sa: dúfať v skoré uzdravenie; dúfam, že sa to skončí dobre
1. byť presvedčený o existencii Boha, nadprirodzených javov a pod.: (ne)veriť v Boha, v posmrtný život, na sny; veriť v, na zázraky, pren. pripúšťať nemožné2. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu veriť, hovorí pravdu; neverí mu ani slovo; ja tým rečiam neverím