Význam slova náboj
náboj -a m.
1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom: ostrý, slepý náboj2. výskyt elektrického napätia v niečom: kladný, záporný náboj; pren. citový, emocionálny náboj (slova, textu) výrazný príznak;
slovník slovenského jazyka
1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom: ostrý, slepý náboj2. výskyt elektrického napätia v niečom: kladný, záporný náboj; pren. citový, emocionálny náboj (slova, textu) výrazný príznak;
1. súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: trhavá strela, strela z pušky, kuše; zasiahnuť strelou cieľ2. prudké usmernenie lopty, puku na bránu; takto usmernená lopta, puk: strela na bránu; chytiť prudkú strelu