Význam slova bôžik
bôžik -a mn. -ovia m.
1. pohanský boh: domáci bôžikovia; bôžik lásky amor2. jeho soška, modla: bôžik zo slonoviny
slovník slovenského jazyka
1. pohanský boh: domáci bôžikovia; bôžik lásky amor2. jeho soška, modla: bôžik zo slonoviny
pôvodca, tvorca; náb. Stvoriteľ (sveta) pôvodca sveta, Boh; pren. knižný výraz stvoritelia dejín tvorcovia, pôvodcovia
stvoriteľský príd.: stvoriteľský čin