Význam slova skormútený
skormútený príd.
smutný (význ. 1), zarmútený, skľúčený: skormútení rodičia, skormútený výraz
skormútene, skormúteno prísl.
slovník slovenského jazyka
smutný (význ. 1), zarmútený, skľúčený: skormútení rodičia, skormútený výraz
skormútene, skormúteno prísl.
duševne ochabnutý, skormútený, sklesnutý: skľúčený človek, skľúčená myseľ
skľúčene, skľúčeno prísl.: hľadieť skľúčene
1. ktorý (si) zúfa(l), malomyseľný: zúfalý človek, zúfalí rodičia; byť zúfalý2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: zúfalá situácia, zúfalé postavenie; zúfalý výkrik, pohľad