Význam slova bezpodmienečný
ničím nepodmienený, bezvýhradný, úplný: bezpodmienečná vernosť, poslušnosť
bezpodmienečne prísl.: bezpodmienečne potrebný
slovník slovenského jazyka
ničím nepodmienený, bezvýhradný, úplný: bezpodmienečná vernosť, poslušnosť
bezpodmienečne prísl.: bezpodmienečne potrebný
ktorý je bez výhrad; úplný, bezpodmienečný: bezvýhradná poslušnosť, oddanosť
bezvýhradne prísl.: bezvýhradne veriť
neohraničený, úplný: byť priestorovo neobmedzený; neobmedzené možnosti; neobmedzená dôvera
neobmedzene prísl.: neobmedzene vládnuť
ktorý nemá určený rozsah, neobmedzený; úplný: neohraničený priestor; neohraničené možnosti; neohraničená moc absolútna
neohraničene prísl.
ktorý nie je v stave závislosti, samostatný (význ. 3), slobodný: nezávislý štát suverénny; žena finančne nezávislá od muža; gramatický termín nezávislý vetný člen nadradený
nezávisle prísl.: nezávisle od podmienok
1. spoliehajúci sa na vlastné sily: samostatný človek, samostatné dieťa2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: samostatné myslenie, konanie, dielo
1. zahŕňajúci 100 percent: stopercentný zisk2. expresívny výraz úplný, dokonalý: stopercentný muž, stopercentná istota;
všetko zahrnujúci, úplný: totálny úpadok, totálna prehra; totálna vojna vedená všetkými prostriedkami
totálne prísl.: totálne rozvrátiť
1. ničím neobmedzený, nezávislý, suverénny, samostatný: zvrchovaný štát, národ, orgán, zvrchovaná vláda, moc2. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: zvrchované šťastie, blaho, zvrchované ovládanie nástroja