rozlúčiť význam, synonymá a skloňovanie
rozlúčiť, rozlúči, rozlúčia dok.
oddeliť, odlúčiť od seba: nás už nič nerozlúči
nedok. rozlučovať
rozlúčiť sa
1. pozdraviť sa pri odchode, pri rozchode, odobrať sa: rozlúčiť sa s rodičmi; odísť bez rozlúčenia; hovorový výraz rozlúčiť sa s nedisciplinovaným pracovníkom (rozviazať s ním pracovný pomer)2. vzdať sa niečoho, zanechať: rozlúčiť sa s majetkom; rozlúčiť sa s nádejou• rozlúčiť sa so svetom (zomrieť)
nedok. rozlučovať sa
rozlúčiť synonymá
Synonymá slova rozlúčiť v synonymickom slovníku:
rozlúčiť
dať zbohom
lúčiť sa
oddeliť
odlúčiť sa
odobrať sa
pobrať sa
poodberať sa
poodoberať sa
porozchádzať sa
rozdeliť sa
rozlúčiť sa
rozísť sa
rozžehnať sa
umrieť
vzdať sa
zanechať
rozlúčiť skloňovanie
Časovanie slova rozlúčiť:
dokonavé sloveso
(ja) rozlúčim
(ty) rozlúčiš
(on, ona, ono) rozlúči
(my) rozlúčime
(vy) rozlúčite
(oni, ony) rozlúčia
(ja som, ty si, on) rozlúčil
(ona) rozlúčila
(ono) rozlúčilo
(oni, ony) rozlúčili
(ty) rozlúč!
(my) rozlúčme!
(vy) rozlúčte!
(nejako) rozlúčiac
Pridaj komentár