naručiť význam, synonymá a skloňovanie
naručiť dok.
prikázať, nakázať: naručil mu odísť, aby odišiel
nedok. narúčať, narúča: počúval, čo mu narúčajú
naručiť synonymá
Synonymá slova naručiť v synonymickom slovníku:
naručiť
akreditovať
dať
dať splnomocnenie
dať za úlohu
deponovať
nadekrétovať
nadiktovať
naklásť
nakázať
naložiť
naoktrojovať
napariť
nariadiť
nasoliť
navaliť
naváľať
odložiť
odpratať
poklásť
položiť
poprikazovať
poručiť
poukladať
poveriť
prideliť
prikázať
rozkázať
schovať
splnomocniť
stanoviť
uložiť
upratať
urovnať
určiť
uschovať
usporiadať
zadať
zmocniť
naručiť skloňovanie
Časovanie slova naručiť:
dokonavé sloveso
(ja) naručím
(ty) naručíš
(on, ona, ono) naručí
(my) naručíme
(vy) naručíte
(oni, ony) naručia
(ja som, ty si, on) naručil
(ona) naručila
(ono) naručilo
(oni, ony) naručili
(ty) naruč!
(my) naručme!
(vy) naručte!
(nejako) naručiac
Pridaj komentár