Význam slova naručiť
naručiť význam, synonymá a skloňovanie
naručiť dok.
prikázať, nakázať: naručil mu odísť, aby odišiel
nedok. narúčať, narúča: počúval, čo mu narúčajú
naručiť synonymá
Synonymá slova naručiť v synonymickom slovníku:
- naručiťakreditovať
- dať
- dať splnomocnenie
- dať za úlohu
- deponovať
- nadekrétovať
- nadiktovať
- naklásť
- nakázať
- naložiť
Zobraziť viac synoným
- naoktrojovať
- napariť
- nariadiť
- nasoliť
- navaliť
- naváľať
- odložiť
- odpratať
- poklásť
- položiť
- poprikazovať
- poručiť
- poukladať
- poveriť
- prideliť
- prikázať
- rozkázať
- schovať
- splnomocniť
- stanoviť
- uložiť
- upratať
- urovnať
- určiť
- uschovať
- usporiadať
- zadať
- zmocniť
naručiť skloňovanie
Časovanie slova naručiť:
dokonavé sloveso
(ja) naručím
(ty) naručíš
(on, ona, ono) naručí
(my) naručíme
(vy) naručíte
(oni, ony) naručia
(ja som, ty si, on) naručil
(ona) naručila
(ono) naručilo
(oni, ony) naručili
(ty) naruč!
(my) naručme!
(vy) naručte!
(nejako) naručiac