končiť význam, synonymá a skloňovanie
končiť -nč/-i! nedok.
robiť koniec, zakončovať, ukončovať, završovať: končiť schôdzku, dnes končíme (robotu) skôr
končiac predl. s I. vyjadruje koniec v poradí alebo v čase: obslúžili všetkých - začínajúc objednanými svadobníkmi a končiac náhodnými hosťami
opak. končievať -a
končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto končí, deň sa ešte nekončí; slovo sa končí na samohlásku má na konci samohlásku
opak. končievať sa
končiť synonymum
Synonymum slova končiť v synonymickom slovníku:
končiť
zanikať
končiť skloňovanie
Časovanie slova končiť:
nedokonavé sloveso
(ja) končím
(ty) končíš
(on, ona, ono) končí
(my) končíme
(vy) končíte
(oni, ony) končia
(ja som, ty si, on) končil
(ona) končila
(ono) končilo
(oni, ony) končili
(ty) konč, konči!
(my) končme, končime!
(vy) končite, končte!
(nejako) končiac
Pridaj komentár