Význam slova ísť

ísť význam a skloňovanie

ísť

ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc, šiel, išiel budúci čas pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.sloveso nedokonavého vidu
1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: ísť pešo, krokom, ísť po ceste, do kopca, v zástupe; ide sa mu dobre; už ide a) prichádza b) odchádza; ísť za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec; ísť z cesty i pren. ustúpiť; ísť niekomu v ústrety i frazeologizmus podporovať ho; ísť ruka v ruke s niekým i frazeologizmus (i s niečím) postupovať jednotne; ísť v šľapajach, po stopách niekoho i frazeologizmus nasledovať ho2. i dok.sloveso dokonavého vidu (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: ísť do práce, na koncert, zo školy; ísť tancovať, spať; ísť po lekára, po vodu; ísť na dovolenku; ísť na huby; ísť za niekým s prosbou; pren. ísť na niekoho s fígľom, s podfukom, zhurta3. (obyčajne o ľuďoch) viezť sa, cestovať: ísť vlakom, lietadlom, ísť na bicykli4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste); vlak mu ide o dvoch odchádza; ísť sedemdesiatkou; z nosa mu ide krv tečie; z kuchyne ide vôňa vychádza; dieťaťu idú zuby prerezávajú sa; pren.: zvesť, chýr ide šíri sa; mráz ide po tele (od strachu); ceny idú hore stúpajú; hovorový výraz plat mu ide ďalej vyplácajú mu ho5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás; pren.: ísť do dôsledkov, do podrobností, na koreň veci; ísť do hĺbky podrobne rozoberať8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu a pod.: ísť za riaditeľa, ísť za svedka; ísť k vojsku, ísť do civilu, do penzie; ísť na vysokú školu; ísť študovať; pren. ísť za niekoho vydať sa10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo
11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde; to nejde nedá sa to
12. ako sponové sloveso vyjadruje začiatočnú fázu stavu: ide noc; ide naňho spánok; neos. išlo mu na piaty rok; ide mu do plaču
13. hovorový výraz ako limitné sloveso (s neurčitkom) vyjadruje prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)
14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...; ide o samozrejmosť; ide mu o úspech; o mňa nejde
15. hovorový výraz hodiť sa, pristať: farby idú spolu; tento účes ti nejde
16. hovorový výraz choď(te)! iď(te)! v platnosti citoslovce vyjadruje odmietnutie alebo pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?
• ide to ako po masle, po drôte ľahko; ide to ako v lete na saniach pomaly; ísť príkladom; ísť k veci neodbočovať; ísť na koreň veci skúmať podstatu; ísť kade ľahšie ujsť, stratiť sa; expresívny výraz ísť cez mŕtvoly byť bezohľadný; ísť svojou, vlastnou cestou; nejde mu to do hlavy nechápe to; ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje; ide do tuhého situácia je vážna; ísť na odbyt, na dračku míňať sa; ísť si oči vyočiť; ide, kde ho oči vedú bez cieľa; robota (mu) ide od ruky šikovne; expresívny výraz ide mu o krk o život, o budúcnosť; ísť hlavou proti múru; ísť s bubnom na zajace; expresívny výraz choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!






ísť synonymá:

ísť
🔄
chodiť
🔄
kráčať
🔄
prechádzať

skloňovanie slova ísť

nedokonavé sloveso
(ja) idem
(ty) ideš
(on, ona, ono) ide
(my) ideme
(vy) idete
(oni, ony) idú
(ja zajtra) pôjdem
(ty) pôjdeš
(on) pôjde
(my) pôjdeme
(vy) pôjdete
(oni) pôjdu
(ja som, ty si, on) išiel, šiel
(ona) išla, šla
(ono) šlo, išlo
(oni, ony) išli, šli
(ty) poď, iď, choď!
(my) poďme, iďme, choďme!
(vy) iďte, choďte, poďte!
(nejako) idúc