rozkotúľať význam a skloňovanie
rozkotúľať -a dok.
1. spôsobiť, že sa niečo začne kotúľať, rozgúľať: rozkotúľať sud, obruč2. kotúľaním rozptýliť, rozgúľať: rozkotúľať guľôčky• expresívny výraz rozkotúľať peniaze minúť
rozkotúľať sa
1. začať sa kotúľať, rozgúľať sa: lopta sa rozkotúľala2. kotúľaním sa rozptýliť, rozgúľať sa: jablká sa rozkotúľali po zemi• expresívny výraz peniaze, koruny sa (rýchlo) rozkotúľali minuli sa
rozkotúľať skloňovanie
Časovanie slova rozkotúľať:
dokonavé sloveso
(ja) rozkotúľam
(ty) rozkotúľaš
(on, ona, ono) rozkotúľa
(my) rozkotúľame
(vy) rozkotúľate
(oni, ony) rozkotúľajú
(ja som, ty si, on) rozkotúľal
(ona) rozkotúľala
(ono) rozkotúľalo
(oni, ony) rozkotúľali
(ty) rozkotúľaj!
(my) rozkotúľajme!
(vy) rozkotúľajte!
(nejako) rozkotúľajúc
Pridaj komentár