Význam slova rozkovať

rozkovať význam a skloňovanie

rozkovať -uje -ujú

rozkuť -je -jú dok.
kovaním, kutím upraviť do šírky (stenčiť, sploštiť, rozšíriť a pod.): rozkovať nit

Časovanie slova rozkovať:

dokonavé sloveso

(ja) rozkujem

(ty) rozkuješ

(on, ona, ono) rozkuje

(my) rozkujeme

(vy) rozkujete

(oni, ony) rozkujú

(ja som, ty si, on) rozkoval

(ona) rozkovala

(ono) rozkovalo

(oni, ony) rozkovali

(ty) rozkuj!

(my) rozkujme!

(vy) rozkujte!

(nejako) rozkujúc