terén význam a skloňovanie
terén -u m.
1. prirodzený tvar zemského povrchu: kopcovitý terén, členitosť terénu; lyžiarsky terén; voj. bojový terén2. pracovisko, pracovná oblasť mimo mesta, v prírode a pod.: ísť do terénu, výskum v teréne; poznať terén i pren. príslušnú problematiku;terénny príd.: terénny beh; terénny prieskum
terén skloňovanie
Skloňovanie slova terén:
podstatné meno, mužský rod, neživotné
jednotné číslo
množné číslo
N
(jeden) terén
(tri) terény
G
(bez) terénu
(bez) terénov
D
(k) terénu
(k) terénom
A
(vidím) terén
(vidím) terény
L
(o) teréne
(o) terénoch
I
(s) terénom
(s) terénmi
Pridaj komentár