slovník slovenského jazyka
1. obyčajne organizované zoskupenie osôb alebo inštitúcií na zákl. spoločných cieľov, záujmov a pod, zväzok: národné, hospodárske, obranné spoločenstvo2. spoločnosť (význ. 2): ľudské spoločenstvo, mestské spoločenstvo
1. súhrn ľudí na istom stupni historického vývinu: feudálna, moderná, industriálna spoločnosť; konzumná spoločnosť; úroveň spoločnosti2. iba jednotné číslo súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka spoločnosť; dostať sa do dobrej spoločnosti