slovník slovenského jazyka
1. (čo), v zápore i tajiť sa (s čím) skrývať pred pozornosťou iných, zatajovať: tajiť zločin, tajiť chorobu, netajiť sa s chorobou; tajiť svoje zámery; nemám (ti) čo tajiť; ani sa s tým netají; načo tajiť, darmo tajiť treba priznať; všetko tajiť pred súdom2. iba v spojení tajiť dych zadržiavať, zastavovať
človek, ktorý rád udržiava veci v tajnosti
tajnostkárka -y -rok ž.
1. stav niečoho skrývaného, zatajovaného, tajomstvo: zachovať, držať všetko v tajnosti2. niečo skrývané, zatajované, tajomstvo: prezradiť tajnosti, nemať pred nikým nijaké tajnosti
I. príd.1. skrývaný pred pozornosťou iných, zatajovaný: tajný úmysel, plán, tajná láska
1. úradník alebo funkcionár vybavujúci najmä agendu: tajomník ministra, riaditeľa; tajomník redakcie, vedecký tajomník; tlačový tajomník2. vysoká politická alebo štátna funkcia v niektorých organizáciách alebo štátoch: generálny tajomník OSN; tajomník okresného výboru, tajomník odborovej organizácie; štátny tajomník člen vlády alebo námestník ministra; v USA minister zahraničia;
hovorový výraz vykonávať funkciu tajomníka: tajomníčiť na okresnom úrade
plný tajomstiev, tajuplný, záhadný: tajomná sila, moc; tajomná postava; tajomný úsmev
tajomne prísl.: tajomne pôsobiť
1. niečo neznáme, nepreskúmané: tajomstvo prírody, tajomstvo (vzniku) života2. niečo skrývané pred verejnosťou, čo sa musí udržať v tajnosti: úradné, štátne, vojenské tajomstvo, výrobné tajomstvo, listové tajomstvo; tajomstvo úspechu; prezradiť, odhaliť tajomstvo
tajomný: tajuplné zvuky, slová, tajuplná atmosféra
tajuplne prísl.