odkašlať význam a skloňovanie
odkašlať, odkašlať si, odkašľať, odkašľať si -e -ú dok.
vydať krátky kašlavý zvuk (pri uvoľňovaní hrtana, pri rozpakoch a pod.): prudko, sucho (si) odkašlať
nedok. odkašlávať, odkašlávať si, odkašliavať, odkašliavať si -a
odkašlať skloňovanie
Časovanie slova odkašlať:
dokonavé sloveso
(ja) odkašlem
(ty) odkašleš
(on, ona, ono) odkašle
(my) odkašleme
(vy) odkašlete
(oni, ony) odkašlú
(ja som, ty si, on) odkašlal
(ona) odkašlala
(ono) odkašlalo
(oni, ony) odkašlali
(ty) odkašli!
(my) odkašlime!
(vy) odkašlite!
(nejako) odkašlúc
Pridaj komentár