Význam slova zádumčivý

zádumčivý význam, synonymá a skloňovanie

zádumčivý príd.

1. uzavretý do seba s vážnymi, smutnými myšlienkami, trudnomyseľný; svedčiaci o tom: zádumčivý človek; zádumčivá povaha uzavretá; zádumčivá nálada, zádumčivý výraz (tváre)2. clivý, smutný: zádumčivá pieseň;zádumčivo prísl.: zádumčivo povedať

zádumčivosť -i ž.


zádumčivý synonymá

Synonymá slova zádumčivý v synonymickom slovníku:

  • zádumčivýclivý
  • melancholický
  • nostalgický

zádumčivý skloňovanie

Skloňovanie slova zádumčivý:

prídavné meno, mužský rod, životné
jednotné číslomnožné číslo
N(jeden) zádumčivý(traja) zádumčiví
G(bez) zádumčivého(bez) zádumčivých
D(k) zádumčivému(k) zádumčivým
A(vidím) zádumčivého(vidím) zádumčivých
L(o) zádumčivom(o) zádumčivých
I(so) zádumčivým(so) zádumčivými
2. stupeň
N zádumčivejší zádumčivejší
G zádumčivejšieho zádumčivejších
D zádumčivejšiemu zádumčivejším
A zádumčivejšieho zádumčivejších
L zádumčivejšom zádumčivejších
I zádumčivejším zádumčivejšími
3. stupeň
N najzádumčivejší najzádumčivejší
G najzádumčivejšieho najzádumčivejších
D najzádumčivejšiemu najzádumčivejším
A najzádumčivejšieho najzádumčivejších
L najzádumčivejšom najzádumčivejších
I najzádumčivejším najzádumčivejšími
prídavné meno, mužský rod, neživotné
jednotné číslomnožné číslo
N(jeden) zádumčivý(dva) zádumčivé
G(bez) zádumčivého(bez) zádumčivých
D(k) zádumčivému(k) zádumčivým
A(vidím) zádumčivý(vidím) zádumčivé
L(o) zádumčivom(o) zádumčivých
I(so) zádumčivým(so) zádumčivými
2. stupeň
N zádumčivejší zádumčivejšie
G zádumčivejšieho zádumčivejších
D zádumčivejšiemu zádumčivejším
A zádumčivejší zádumčivejšie
L zádumčivejšom zádumčivejších
I zádumčivejším zádumčivejšími
3. stupeň
N najzádumčivejší najzádumčivejšie
G najzádumčivejšieho najzádumčivejších
D najzádumčivejšiemu najzádumčivejším
A najzádumčivejší najzádumčivejšie
L najzádumčivejšom najzádumčivejších
I najzádumčivejším najzádumčivejšími
prídavné meno, ženský rod
jednotné číslomnožné číslo
N(jedna) zádumčivá(tri) zádumčivé
G(bez) zádumčivej(bez) zádumčivých
D(k) zádumčivej(k) zádumčivým
A(vidím) zádumčivú(vidím) zádumčivé
L(o) zádumčivej(o) zádumčivých
I(so) zádumčivou(so) zádumčivými
2. stupeň
N zádumčivejšia zádumčivejšie
G zádumčivejšej zádumčivejších
D zádumčivejšej zádumčivejším
A zádumčivejšiu zádumčivejšie
L zádumčivejšej zádumčivejších
I zádumčivejšou zádumčivejšími
3. stupeň
N najzádumčivejšia najzádumčivejšie
G najzádumčivejšej najzádumčivejších
D najzádumčivejšej najzádumčivejším
A najzádumčivejšiu najzádumčivejšie
L najzádumčivejšej najzádumčivejších
I najzádumčivejšou najzádumčivejšími
prídavné meno, stredný rod
jednotné číslomnožné číslo
N(jedno) zádumčivé(štyri) zádumčivé
G(bez) zádumčivého(bez) zádumčivých
D(k) zádumčivému(k) zádumčivým
A(vidím) zádumčivé(vidím) zádumčivé
L(o) zádumčivom(o) zádumčivých
I(so) zádumčivým(so) zádumčivými
2. stupeň
N zádumčivejšie zádumčivejšie
G zádumčivejšieho zádumčivejších
D zádumčivejšiemu zádumčivejším
A zádumčivejšie zádumčivejšie
L zádumčivejšom zádumčivejších
I zádumčivejším zádumčivejšími
3. stupeň
N najzádumčivejšie najzádumčivejšie
G najzádumčivejšieho najzádumčivejších
D najzádumčivejšiemu najzádumčivejším
A najzádumčivejšie najzádumčivejšie
L najzádumčivejšom najzádumčivejších
I najzádumčivejším najzádumčivejšími