slovník slovenského jazyka
1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: odsúdili ho na tri roky odňatia slobody, na smrť; podmienečne odsúdený za krádež2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: odsúdiť výtržnosti mládeže; jeho správanie zaslúži odsúdenie
zaujať negatívne stanovisko, odmietnuť: zamietnuť návrh, žalobu, zamietnuť ponúkanú pomoc; zamietnutá žiadosť
nedok. zamietať, zamieta
1. príkro odsúdiť, odmietnuť, zavrhnúť: niektorí mu verili, iní ho už vopred zatratili; zločinec zatratený spoločnosťou2. náb. zbaviť možnosti posmrtnej spásy: večné zatratenie;
zmietnuť -e -u -tol dok.
1. metlou a pod. odstrániť z povrchu: zmiesť omrvinky z obrusa, zmiesť pavučiny zo steny