slovník slovenského jazyka
1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: odsúdili ho na tri roky odňatia slobody, na smrť; podmienečne odsúdený za krádež2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: odsúdiť výtržnosti mládeže; jeho správanie zaslúži odsúdenie
spôsobiť zánik, zničiť, zabiť: bomby zahubili tisíce ľudí; pren. zahubiť niečí talent
1. odmietnuť (ako nevyhovujúce): zavrhnúť myšlienku, návrh; mládež zavrhla staré spôsoby2. s opovrhnutím sa od niekoho odvrátiť: všetci známi ho zavrhli;
1. zbaviť existencie (v pôvodnej podobe), spôsobiť skazu; veľmi poškodiť, znivočiť: zničiť baktérie varom, ľadovec zničil úrodu, zničiť si oblek; zničiť si zdravie2. expresívny výraz utrápiť, umoriť, usužovať: tá neistota ho zničí